Túžba získať krásnu farbu vlasov je stará ako ľudstvo samo. Súčasná doba ponúka nespočetné množstvo spôsobov, ako vlasy nafarbiť. Predtým však ani zďaleka toľko možností nebolo. Čím si teda farbili vlasy ľudia v starom Egypte a kedy bola predstavená prvá moderná farba na vlasy zo zdravotne nezáväzných chemických látok?
Prvé dôkazy o používaní kozmetiky na farbenie vlasov pochádzajú už zo starého Egypta a sú staré viac ako 5000 rokov. Archeológovia totiž urobili jedinečný objav, keď pri vykopávkach objavili mumifikovanú ženu so zvyškami farby vo vlasoch.
V Egypte ženy na farbenie vlasov používali hennu, ktorá vlasy nielen sfarbila, ale tiež ich chránila pred slnkom a vytvárala medené odlesky. Vlasy farbené hennou boli zvyčajne tmavo hnedé až čierne. Prírodné farbivo henna sa na farbenie vlasov napokon používa aj dnes. Neskôr sa v Egypte na farbenie vlasov začalo používať tiež indigo, vďaka ktorému sa čierne vlasy leskli do modra. Čo sa týka úpravy vlasov, Egypťanky si vlasy strihali na krátko a následne na ne pripevnili príčesky z vlasov otrokýň.
V starovekom Grécku bohaté ženy nosili parochne, ktoré sa vyrábali zo svetlých vlasov otrokýň. Tiež chudobné ženy chceli dosiahnuť svetlejšie odtiene vlasov, preto vlasy farbili roztokom z harmančeka a citrónovej vody, používali tiež špeciálny roztok z kozieho oleja a bukového lístia.
Aj ženy v starovekom Ríme túžili získať svetlé odtiene vlasov. Rovnako ako Grékyne nosili svetlé parochne vyrobené z vlasov germánskych otrokýň. Rimania prírodné pokusy Grékov o odfarbenie vlasov obohatili aj o ďalšie ingrediencie napríklad v podobe vápennej alebo morskej vody.
Do európskych krajín sa henna dostala až na konci 19. storočia. Ženy však vlasy farbili i ďalšími postupmi, ktoré sú mimochodom veľmi obľúbené dodnes. Ak chceli dosiahnuť výraznejšie hnedé odtiene vlasov, používali odvar z cibuľových šupiek alebo z gaštanových listov. Veľmi obľúbeným farbivom na vlasy boli orechové škrupiny, ktoré vlasy farbili na čierno. Tmavšie odtiene ženy dosahovali tiež oplachovaním silným čiernym čajom. Prečítajte si viac o generáciami preverených receptoch pre prírodné farbenie vlasov.
Aj v novoveku túžili ženy po svetlých odtieňoch vlasov. Napríklad v 16. storočí sa používala takzvaná benátska blond, ktorá vznikla spojením medu, kamenca a síry. Táto zmes sa naniesla na vlasy a vlasy sa následne vystavili čo najprudšiemu slnku. V roku 1818 boli objavené účinky kysličníka vodičitého, dnešného peroxidu vodíka, ktorý okrem iného dokáže zosvetliť vlasy. Prvé farbenie pomocou kysličníka vodičitého vykonali chemik z Londýna a kaderník z Paríža a nazvali ho „zlatým omladzovacím prameňom“.
Postupom času začali rozširovať škálu odtieňov, najprv používali prírodné zložky, ale neskôr začali vyrábať farbivá s obsahom kovových solí, ktoré sa však nakoniec ukázali ako jedovaté a boli nahradené syntetickými farbivami. V roku 1861 rozšírili možnosti odtieňov anilínové farby, tie však boli v roku 1906 zakázané.
Rokom, ktorý zásadne zmenil spôsob farbenia vlasov, sa stal 1907, kedy Eugene Paul Louis Schueller vyvinul prvú farbu na vlasy zo zdravotne nezávadných chemických látok. O dva roky neskôr založil francúzsku značku zameranú na farbenie vlasov, z ktorej v roku 1936 vznikla svetoznáma značka L´Oreal. Pod touto značkou bola tiež predstavená farba Dream Blond, ktorá umožňovala ženám celého sveta dosiahnuť vytúžený blond odtieň. Táto farba bola založená na peroxide vodíka a amoniaku.
U nás sa pomerne dlho používali len prírodné farby, syntetické farby k nám došli až neskôr najmä kvôli tomu, že bolo Československo v čase komunizmu izolované od ostatných krajín. V povojnovej dobe ženy farbili vlasy najmä prírodnými ingredienciami najčastejšie v podobe byliniek.
Na československom trhu boli dlho k dostaniu syntetické farby na vlasy značky Barpon, ktoré vyrábala slovenská firma Tatrachema. K dispozícii bolo hneď 25 odtieňov. Farbenie týmito farbami na vlasy však bolo veľmi ťažké a zdĺhavé. V prípade, že chceli ženy vlasy odfarbiť, bol k dispozícii zahusťovací prášok Plavopěna, ktorý sa zmiešal s niekoľkými kvapkami čpavku a tiež s peroxidom. V druhej polovici 70. rokov sa možnosti farbenia výrazne rozšírili, keď firma Milo Olomouc získala licenciu na výrobu krémových farieb značky Schwarzkopf. V 80. rokoch uzrel svetlo sveta tiež odfarbovací prášok Blondoran. Po revolúcii nastal skutočný boom vo farbení vlasov, na trh začali prichádzať nové a nové značky, z ktorých sú niektoré obľúbené dodnes.
Encyklopédia krásy: Starostlivosť o vlasy